post-title Gdyňa – mesto zo sna

Gdyňa – mesto zo sna

Gdyňa – mesto zo sna

Nezávislosť nie je Poliakom daná navždy… Nezávislosť je dobro, ktoré nie je iba cenné, ale aj drahé– povedal maršalek Józef Piłsudski v roku 1918.Až by chcel človek zopakovať po básnikovi: „Ó, ten rok!“

Je to jeden z tých citátov, ktorý by sme si mali už navždy pamätať.

Dátum 11. november 1918 ako Deň nezávislosti je symbolický. Tento deň bol ustanovený za národný sviatok parlamentným zákonom 23. apríla 1937, ktorý podpísal prezident Ignacy Mościcki. Po 123 rokoch okupácie nastal čas formovania novej poľskej reality. Historická, spoločenská a ekonomická situácia bola veľmi ťažká, ale historici sa zhodujú, že v Európe bol koniec októbra 1918 priaznivým obdobím pre Poľsko. Vláda Habsburgovcov vo Viedni sa chýlila k úpadku, Nemci stáli tvárou v tvár voči revolúcii a cárske Rusko prestalo existovať.

A v tomto čase sa v novej politickej realite zrodili nové idey. Náčelník poľského štátu Józef Piłsudski veľmi rýchlo pochopil, že slobodný prístup k moru je dôležitou podmienkou rozvoja Poľska, ktoré bolo v roku 1918 znovuzrodené. A to bol dôvod jedného z najdôležitejších politických a ekonomických rozhodnutí – Ministerstvo dopravy Poľska malo vybrať miesto na stavbu prístavu. V roku 1920 bola táto úloha zverená inžinierovi komunikácie Tadeuszovi Wendovi ako vedúcemu oddelenia stavby prístavov v odbore pre námorné záležitosti Ministerstva vojenských vecí Poľska. Na rozkaz kontraadmirála Kazimierza Porębského vybral miesto dočasného prístavu a útočiska pre rybárov. Rozhodol sa pre územie doliny medzi morénovou vysočinou Kępa Oksywska a Kamennou horou, teda pre územie „pri obci Gdyňa“, ktorú od začiatku 20. storočia poznali najmä letní návštevníci. Totiž už v roku 1904 obyvatelia Gdyne, ktorých bolo menej než tisíc, založili spoločnosť Baltský prímorský rezort Gdyňa a v druhej dekáde vytvorili Spolok skrášlenia Gdyne. Rýchlo vznikol honosný penzión s reštauráciou, s oddelenými dámskymi a pánskymi kúpaliskami a 42 kabínami pre letných hostí.

Kúpeľná ulica, ktorá aj v dnešnej dobe patrí k jednej z najhonosnejších gdynských ulíc (dnes Ulica 10. februára), je vôbec prvou cestou, pri ktorej sa v tom období začala výstavba domov s izbami pre turistov. Boli pri nej vysadené aj stromy, pričom na šírku dosahovala 13 metrov. No Gdyňa bola pred rokom 1920 stále iba malou dedinkou medzi poľami, ktorej obyvatelia sa živili prácou v poľnohospodárstve a rybolovom. Bolo pritom presne určené, koľko rýb môžu uloviť, pričom bola rovnako stanovená daň – rybári museli odovzdávať „štvrtinu ulovených jeseterov a lososov a desatinu ostatných rýb“ v prospech rehole kartuziánov. Wenda napísal: „Voľba Gdyne nebola ťažká, pretože sa od ostatných miest nášho pobrežia jednoznačne odlišovala.“

 


Inžinier Wenda naprojektoval prístav s rozmachom a víziou budúcnosti, optimálne využil prednosti polohy prímorského mesta a vďaka neobyčajne rýchlej organizácii stavby, na čele ktorej stál on sám, zakotvila prvá obchodná loď – francúzsky parník Kentucky –v prístave Gdyňa už v auguste 1923. Na spiatočnú cestu zobrala táto loď 1 800 emigrantov z Veľkopoľska. Následne z Námorného prístavu Gdyňa neraz odchádzali na poľskej lodi M/S Batory tisícky Poliakov za chlebom a hľadaním lepšieho osudu.

10. februára 1926 sa na základe nariadenia Rady ministrov obec Gdyňa stala mestom. Gdyňa už vtedy mala železničnú stanicu a prístup do mesta nepredstavoval pre veľký počet ľudí s rozličnými povolaniami žiadny problém. Toto mesto bolo preto považované za poľské Eldorádo. V Gdyni v tom období bývalo 12-tisíc ľudí, ale príval tých, ktorí hľadali prácu a pochádzali zo všetkých regiónov Poľska, bol obrovský.

 


Človekom, ktorý dal Gdyni a prístavu národný rozmer, sa stal Eugeniusz Kwiatkowski, chemický inžinier, minister priemyslu a obchodu, minister štátnej pokladnice a následne vicepremiér. Už v roku 1933 bola Gdyňa najväčším baltským prístavom a v roku 1939 bývalo v Gdyni už vyše 100-tisíc osôb. Mesto okúzľovalo svojím rozmachom a neobyčajnou modernistickou architektúrou, ktorú si zachovalo dodnes. Neraz som od najstarších obyvateľov Gdyne počula, že v časoch II. poľskej republiky sa oči celého Poľska upierali na ich mesto, pretože bolo moderné, dynamické a otvorené.

Prvé Dni mora v slobodnom Poľsku sa konali v Gdyni a v roku 1932 doň pricestovali zástupy ľudí spolu so zahraničnými hosťami z Československa, USA či Brazílie. Gdyňa je ten najlepší obchod, aký urobilo Poľsko– písal posledný primátor Gdyne pred druhou svetovou vojnou a komisár vlády Franciszek Sokół.

Dnes v Gdyni býva viac ako 240-tisíc ľudí a vo všetkých rebríčkoch v Poľsku je práve Gdyňa považovaná za šťastné a dobré mesto vhodné na príjemné bývanie. Nájdete tu skvelé Hudobné divadlo Danuty Baduszkowej, ktoré je známe aj za hranicami Európy. Vždy v septembri sa v Gdyni koná Festival poľských celovečerných filmov, ktorý priťahuje pozornosť nielen širokého filmového prostredia.


Alina Kietrys


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *