post-title O poľštine posledného storočia

O poľštine posledného storočia

O poľštine posledného storočia

Sto rokov je pre Poľsko dlhé obdobie. V priebehu storočia sa zmenilo takmer všetko. Sto rokov je však na druhej strane pre spisovný jazyk príliš krátke obdobie na to, aby v ňom mohlo dôjsť k akýmkoľvek značným systémovým zmenám. No, samozrejme, historicko-politické udalosti, ale aj spoločenské zmeny a pomerne výrazný rozvoj nových technológií sa v poľskom jazyku prejavili.

Keď Poľsko v roku 1918 znovuzískalo nezávislosť, kľúčovú úlohu pre Poliakov, ktorí boli 123 rokov pod nadvládou okupantov, predstavovala nielen hospodársko-ekonomická konsolidácia územia, ale aj jazykové zjednotenie. Hovoríme, samozrejme, o všeobecnej poľštine, ktorou – ako vieme z dobových výskumov – hovorilo vtedy ani nie 20 percent poľských občanov.

Ostatných 80 percent používalo nárečia, a to najmä v neoficiálnych kontaktoch. Pred rokom 1918 na území pruského a ruského záboru nebola poľština úradným jazykom. V Poľskom kráľovstve, ktoré sa po januárovom povstaní premenovalo na Vislanskú krajinu, zavládla prísna rusifikácia – v školách sa vyučovalo iba po rusky a rovnako sa ruština ako úradný jazyk používala v administratívne a na súdoch.

V pruskom zábore sa zase v rámci tzv. kulturkampfu vyhrotila germanizácia – nemčina bola totiž na tomto území jediným úradným jazykom, pričom v školách sa používanie poľštiny výrazne obmedzilo. Rovnako sa zamedzovalo šíreniu poľskej tlače a rušili sa poľské združenia, pričom dokonca dochádzalo k ponemčovaniu názvov miest. Situácia vyzerala o niečo lepšie v rakúskom zábore, kde – ako vieme – existovala haličská autonómia a aj Jagelovská univerzita bola poľská. No v Haliči nebola zavedená všeobecná povinná školská dochádza, a preto v tejto súvislosti sa rozširoval analfabetizmus.

Dlhé obdobie rusifikácie a germanizácie sa odzrkadlilo v podobe poľského jazyka po znovuzískaní nezávislosti, keď sa poľština vrátila do škôl a úradov. Vtedy tiež došlo k rozvoju funkčných štýlov a všeobecná rovina jazyka sa stala rečou väčšiny spoločnosti. Tá si však vyžadovala zjednotenie, a preto sa normalizovala technická terminológia a kodifikovala sa jazyková norma a ortografia.

V roku 1918 prijala Poľská akadémia umenia Pravidlá poľského pravopisu.Predstavovali prvý pokus ako kodifikovať poľskú ortografiu, ktorá mala charakter celoštátnej normy. No tento pokus narazil na širokú kritiku, na základe čoho sa v roku 1936 špeciálny ortografický výbor podujal na veľmi dôležitú reformu poľského pravopisu.

Reforma napríklad stanovila, že po spoluhláskach okrem cszsa bude písať i(MariaAnglianamiesto MarjaAnglja). Okrem toho boli zjednotené koncovky zámen a prídavných mien v inštrumentáli a lokáli jednotného čísla a v inštrumentáli množného čísla (z dobrym chłopcem, dobrym dzieckiem namiesto pôvodného z dobrym chłopcem, ale z dobrem dzieckiemo dobrym chłopcu, aleo dobrem dzieckudobrymi chłopcamidobrymi kobietaminamiesto pôvodného dobrymi chłopcami, ale dobremi kobietami). Táto reforma tiež upravovala problematiku veľkých a malých písmen, pravopis cudzích priezvisk a do veľkej miery aj interpunkciu.

Niektorí boli priam pobúrení zo zavedených zmien, o čom svedčí citát z novín Gazeta Świąteczna zo septembra 1936: „Nový pravopis bol zavedený na školách a úradoch od 1. septembra. Snažia sa mu prispôsobiť aj niektoré noviny, čo však poburuje ich čitateľov, ktorí si nemôžu zvyknúť na to, že napriek ustálenej podobe jazyka sa už nepíše Anglja, ale Anglia, nie Marja, ale Maria, nie radjo, ale radio. […] Vyzerá to čudne a spôsobuje to vrásky na čele tým, ktorí si už zvykli na pravý poľský pravopis vyplývajúci z ducha poľského jazyka a tradície.“

V období dvadsiatych rokov medzivojnového obdobia sa v poľštine objavili tiež mužské formy na pomenovanie ženských dôležitých funkcií či prestížnych pozícií, napr. pani profesor, pani prezes, pani minister[v slovenčine iba ženské formy: pani profesorkapanipredsedníčkapani ministerka], rovnako v spojení s formálne mužskými priezviskami: pani Nowak, pani Kotuła[v slovenčine iba ženské prechýlené formy: pani Nowakovápani Kotułová], hoci úradne platili ešte tvary priezvisk s poľským prechyľovaním (Nowakowa, Nowakówna; Kotulina, Kotulanka).

Okrem toho sa v tomto čase začal proces prisvojovania zapožičaných slov z angličtiny. Vtedy sa v poľštine objavili a ustálili také výrazy ako: boks [box],krykiet [kriket],kort [kurt],brydż [bridž],rower [bicykel],weekend[víkend] a veľa ďalších.

 

Druhá svetová vojna obohatila lexikálnu zásobu poľštiny slovami súvisiacimi s touto tematikou, napríklad: nalot [nálet],łapanka[razia], stalag[zajatecký tábor], oflag[dôstojnícky zajatecký tábor].

Povojnové obdobie bolo poznačené migráciou – ľudia sa sťahovali z vidieka do mesta a z východu na západ. Preto tiež dochádzalo k miešaniu regionálnych verzií jazyka, v dôsledku čoho sa na tzv. Znovuzískanom území stala dorozumievacím jazykom všeobecná poľština, ktorá dnes dominuje na celom území Poľska aj vďaka jej popularizácii prostredníctvom médií.

Poľská ľudová republika vniesla do poľského jazyka slovnú zásobu odzrkadľujúcu vtedajšie reálie, napríklad výrazy ako żelazna kurtyna[železná opona], gospodarka planowa[plánované hospodárstvo], komitet centralny[ústredný výbor], ale tiež anglicizmy zo západu, napríklad: dżinsy[džínsy], komputer[počítač], keczup[kečup], serial[seriál]. Toto obdobie prinieslo tiež úpravu poľskej ortografie, ku ktorej došlo v roku 1956 (napr. osobitný pravopis častice nie s tvarmi komparatívu a superlatívu prídavných mien a prísloviek; veľké písmeno pomenovacieho člena v názvoch ulíc a námestí, napr. ul. Złota, pl. Kościuszki) a následne v roku 1963, keď sa pozornosť venovala pravopisu častice nie (s príčastiami zakončenými na: ący, -ny, -ty) a prípony -by so spojkami a časticami, ako aj používaniu veľkých a malých písmen v geografických názvoch.

Ďalšie menšie zmeny boli zavedené v rokoch 1973 – 1974 a následne v rokoch 1992 – 1996, teda už po znovuzískaní suverenity. V roku 1996 vznikla Rada poľského jazyka ako inštitúcia, ktorá má formulovať stanoviská a poskytovať rady v záležitostiach používania poľského jazyka.A práve Rada poľského jazyka vydáva jazykové stanoviská a uznesenia v záležitostiach ortografie, teda rozhoduje o tom, ako správne hovoriť a písať po poľsky.

A treba dodať, že má čo robiť. V poslednom období nastala v dejinách poľštiny komunikačná revolúcia, ktorú odštartoval internet, elektronická komunikácia, esemesky a sociálne siete. Dominujúci vplyv na poľštinu – najmä na jej lexiku – má dnes angličtina. Posledné roky priniesli tiež vulgarizáciu a brutalizáciu jazyka (Poliaka vraj človek spozná na základe toho, že každé druhé slovo, ktoré vysloví, sa začína na „k“). A to sa tiež týka jazyka skupín, ktoré boli doteraz zaraďované k elitám.

Máme sa teda čoho báť? Hrozí poľštine skutočne anglicizácia a úplný úpadok? Tieto jazykové procesy sa, žiaľ, netýkajú iba poľštiny. Sú svojím spôsobom znakom našej novej reality. Je však potrebné zdôrazniť, že poľština bola neraz v úzkych, no vždy si s tým vedela poradiť, preto nám neostáva nič iné, iba veriť, že aj teraz to zvládne.

Prajeme jej, aby sa spolu s poľským štátom rozvíjala slobodne (ale s mierou) ďalších sto, dvesto či dokonca tisíc, ba dvetisíc rokov (a ešte viac!).

Maria Magdalena Nowakowska

MP 100 Rokov 10/2018