post-title Vedeli ste, že…

Vedeli ste, že…

Vedeli ste, že…

Ignacy Jan Paderewski v sebe skĺbil archetyp romantika z 19. storočia s aktívnym self-made manom z 20. storočia. Neustále putoval po celej zemeguli a hľadal slávu, peniaze, uznanie a silných spojencov, aby ich potom využil na to, na čom mu najviac záležalo – na poľskú nezávislosť, hudbu a filantropiu.

Bol nielen veľkým hudobníkom a skladateľom, ale aj tým, komu Poľsko vďačí za znovuzískanie nezávislosti v roku 1918, premiérom a ministrom zahraničných vecí Poľskej republiky v roku 1919. Vďaka nemu americký prezident Thomas Woodrow Wilson prejavil záujem o osud Poľska a v svojom slávnom posolstve jasne hovoril o práve Poľska na nezávislý štát s prístupom k moru.


Roman Dmowski bol jedným z otcov poľskej nezávislosti. Tento politik a diplomat sa stal známym vďaka 5-hodinovému príhovoru počas Parížskej mierovej konferencie v roku 1919. Prečo jeho príhovor trval tak dlho? Nuž preto, lebo sa zúčastneným prihováral v dvoch jazykoch – najprv po francúzsky a následne sám seba tlmočil do angličtiny!

 

Tenisové loptičky lietali okolo hlavy Jadwigy Jędrzejowskej, odkedy dovŕšila osem rokov. Najprv zarábala podávaním loptičiek hráčom, následne jej otec vystrúhal vlastnú raketu a tá jej bola bližšia ako akákoľvek bábika. Vďaka spoločenskému bojkotu v tenisovom klube cvičila výlučne s mužmi.

Vďaka tomu sa dostala do finále Wimbledonu v roku 1937 a získala 65 titulov majsterky Poľska.

Cudzinci nedokázali vysloviť jej priezvisko, a preto ju prezývali Jed. Vtedy ešte neexistovali jety – prúdové lietadla, no Jed bolo silné dievča, ktoré servovalo tak rýchlo ako prúdové lietadlá, vyjadroval sa o tenistke poľský športový komentátor Bohdan Tomaszewski.


Ferdynand Antoni Ossendowski bol najslávnejší poľský spisovateľ a cestovateľ medzivojnového obdobia. Diela „poľského Karola Maya“ v tom čase vyšli vo vyše 80 miliónoch kusoch. Vyštudoval prírodné vedy v Petrohrade, neskôr si doplnil vzdelanie z oblasti fyziky a chémie na parížskej Sorbonne, kde spoznal Mariu Curie-Skłodowskú.

Počas komunizmu temer upadol v Poľsku do absolútneho zabudnutia pre biografiu Lenina, ktorú vydal v roku 1930. Bol druhým – po Sienkiewiczovi – najprekladanejším poľským autorom, ktorého mali na poličkách aj slovenskí čitatelia.


Čo robí na ľade gumák? Asi toľko čo mrkva. Kým na Slovensku neférovému rozhodcovi želáme, aby si mrkvou zlepšil zrak, v Poľsku pôvod hesla „sędzia kalosz“ (v slov. j. – rozhodca gumák) siaha do československo-poľských dejín. Dnes si len málokto pamätá, že jedny z prvých Majstrovstiev sveta (aj Európy) v hokeji sa konali v poľskej Krynici v roku 1931.

Počas zápasu Československa s Poľskom belgický rozhodca nesprávne vylúčil z hry poľského hráča namiesto najlepšieho európskeho hráča tej doby – Pepa Malečku. Jeden z davu naštvaných fanúšikov hodil na ľad gumák, no rozhodca si ho vôbec nevšimol. Po dlhšom čase gumák z ľadu odstránil práve Malečka, no belgický rozhodca navždy ostal v pamäti poľských fanúšikov.

 


Volebné právo pre ženy.Poľské ženy získali aktívne a pasívne volebné právo ešte pred prvými voľbami v nezávislom Poľsku! Stalo sa tak v roku 1918 na základe rozhodnutia vrchného veliteľa Józefa Piłsudského a premiéra Jędrzeja Moraczewského bez konzultácií s politickými hnutiami. Bol to revolučný krok, ktorý mal doceniť významnú úlohu žien v období rozdelenia Poľska a 1. svetovej vojny.

 

Koniec 1. svetovej vojny a znovuzískanie prístupu Poľska k moru znamenali nový začiatok v dejinách Gdyne, ktorá sa vo veľmi krátkom čase stala z malej rybárskej dediny moderným mestom a pýchou medzivojnového Poľska. V roku 1930 bola spustená prvá pravidelná osobná linka Gdyňa – New York a o 4 roky neskôr sa Gdyňa stala najväčším prístavomv Baltskom mori z hľadiska veľkosti prekládok, ako aj najmodernejším prístavom Európy.

 

Pola Negri dobyla Hollywood aj srdce Charlieho Chaplina. Bola kráľovnou nemého kina. Jej svetovú kariéru zastavil rozvoj kinematografie: po zavedení zvuku jej ťažký prízvuk odrádzal zahraničných režisérov. Poľsko-slovenská herečka, vlastným menom Barbara Apolonia Chalupcová, dodnes fascinuje filmových fanúšikov.

 

Antonina Leśniewska bola farmaceutka, aktivistka a pedagogička, zakladateľka prvej ženskej lekárne a farmaceutickej školy v Petrohrade. Keďže žiadny muž nechcel pracovať v lekárni, ktorú viedla žena, vo svojej lekárni zamestnávala výlučne ženy. Vo vzdelávacom centre pri lekárni mladé ženy získavali nielen praktické vedomosti, ale aj poznatky z oblasti botaniky a zoológie, chémie a farmakológie, hygieny a základov práva. V roku 1917 Antonina pricestovala do Varšavy, kde obnovila pôsobenie spoločnosti Pomoc poľskej ženy v núdzi. V roku 1930 jej bol udelený dôstojnícky kríž rádu znovuzrodenia Poľska „Polonia Restituta“ a o dva roky neskôr ako prvá žena získala licenciu na prevádzkovanie novej lekárne. Leśniewska je patrónkou varšavského Múzea farmácie, otvoreného v roku 1985.

 

Bronisław Czech bol najvšestrannejším poľským lyžiarom medzivojnového obdobia, trojnásobným účastníkom Zimných olympijských hier, horolezcom, horským záchranárom, lyžiarskym inštruktorom. V roku 1941 bol odvezený prvým transportom z Tarnówa do tábora Auschwitz (Osvienčim) a tam sa stal členom odboja Witolda Pileckého. Zomrel pre vyčerpanie v táborovej nemocnici v roku 1944. Atraktívny, opálený a dokonale oblečený Bronisław Czech bol prezývaný lyžiarskym elegánom. Mal aj umelecké hobby: hral na akordeóne a husliach, maľoval na sklo a vyrezával drevené sochy. V Zakopanom ho poznali aj ako športovca, ktorý dokáže na lyžiach zatancovať valčík (jeho lyžiarske kreácie vyvolávali dojem, ako keby tancoval). Bol aj priekopníkom extrémneho lyžovania. 

 

Móda 20. rokov 20. storočiavznikala v jedinečných podmienkach politickej, spoločenskej a hospodárskej revolúcie po 1. svetovej vojne. Zo šatníkov zmizli drahé róby, šperky a ozdoby. Gentlemani a elegantné dámy II. Poľskej republiky čerpali z francúzskych a anglických žurnálov a vyberali si jednoduché kroje, pohodlie, skromnosť a funkčnosť. Zo svahov zimných stredísk v Zakopanom, Wisłe či v regióne Haliče sa vyparili sukne, dominovali svetre upnuté okolo krku, šortky s vlnenými ponožkami a elegantné klobúky.

 

Ako omladiť 40-ročnú herečku, aby mohla zahrať mladicu v priebehu chvíľky? Antoine de Paris(pôvodne Antoni Cierplikowski) si v roku 1909 povedal, že najlepšie bude jej nakrátko ostrihať vlasy. Slávny kaderník a projektant parfumov, klobúkov či parochní tak spolu s Coco Chanel, Helenou Rubinsteinovou a Eugènom Schuellerom (tvorcom značky L’Oréal) začali módnu revolúciu modernej ženy. Nech vás jeho meno nepomýli – tento Picasso či Salvador Dali kaderníctva – bol pôvodom zo Sieradze!

 

Nenazvali by sme Poľsko hornatou krajinou, však nie? Paradoxne poľským mestám nechýbajú kopce, aj keď sú to umelé architektonické útvary stavané na pamiatku dôležitých historických udalostí. V takom Krakove ich nájdete hneď niekoľko, napr. Krakova mohyla, Kościuszkova mohyla, ale aj Piłsudského mohyla, ktorá je tiež známa ako Mohyla nezávislostiJózefa Piłsudského. Vedeli ste, že je to najvyšší umelý kopec v Poľsku? Jeho výstavba sa začala 6. augusta 1934 a počas troch rokov priložila ruku k dielu celá poľská spoločnosť.


Viac zaujímavostí nájdete na: www.100rokov.pl

Materiál zozbierala a koncepčne pripravila: Magdalena Suwara


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *